Ochutnali ste už Savarinov nákyp, alebo nejakú inú dobrotu, ktorá nesie jeho meno?
Nie, pán Savarin nebol kuchár ani cukrársky majster. Mal zamestnanie, ktoré mnohí ľudia považujú za suchopárne: bol advokát, a nie hociaký! Napísal niekoľko právnických kníh, bol radcom Odvolacieho súdu, nositeľom radu Čestnej légie, členom Spoločnosti na podporu vynálezcovstva, lekárom-amatérom, členom Spoločnosti francúzskych starožitností atď., atď. Stačí! ... poviete si. Ako teda, že Savarinovo učené meno zdobí šľahačkový zákusok?
Vážený a ctihodný pán Jean-Anthelme Brillat-Savarin sa narodil 1755 v Belley vo Francúzsku. Bol všestranný človek, výborný a rozhľadený spoločník. Navyše sa venoval hudbe na takej úrovni, že v rokoch nútenej emigrácie v New Yorku si zarábal ako hudobník v divadelnom orchestri.
Už aj z tohto mála vyplýva, že to bol človek, u ktorého sa vo vzácnej rovnováhe vyskytovala múdrosť i milota: preto pochopil, že nielen láska, ale aj zdravie, výkon a pokoj človeka ide cez žalúdok. A tak celý život zbieral materiál k práci o gastronómii, ktorú napokon tesne pred smrťou dopísal i vydal.
Brillat-Savarin považuje gastronómiu za vedu, priam interdisciplinárnu. K jedlu, jedeniu, pôžitku a radosti z jedla sa približuje v širších súvislostiach, s patričnou zodpovednosťou a znalosťami. Závažnou témou však nechce ubrať ľuďom na radosti z čítania jeho knihy, usiluje sa, aby Fyziológia chuti bola pre čitateľov stráviteľná i poučná.
V azda najbúrlivejšom období politickej neistoty a bojov, aké Francúzsko kedy postihli, v časoch, ktoré Brillat-Savarin aktívne a naplno prežíval, vzniklo dielo, kde sa hovorí o niečom celkom inom - o potešení z dobrého jedla v spoločnosti priateľov.
Za takmer dvesto rokov, čo uplynuli od napísania tejto knihy sa veľa zmenilo v spôsobe života ľudí, rozmnožili sa objavy v biológii, chémii a ostatných vedách. Ale potreba jesť a potreba byť s ľuďmi, prežiť družné chvíle za prestretým stolom, nestarne.
Dodnes nás pán Brillat-Savarin učí umeniu vychutnávať. (záložka knihy)