Zsigmond Móricz
Šťastný človek

1960 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Jedného dňa roku 1932 navštívil v redakcii Pesti Napló spisovateľa starší sedliak. Boli si rodina, a vysvitlo, že zrobený gazda spoza Tisy, unavený životom, neprišiel na zvyčajnú návštevu. Prišiel mu vyrozprávať celý svoj život a požiadať ho, aby o ňom napísal „pekný román". Tým človekom bol György Joó, hrdina Šťastnéh…o človeka. Ešte toho istého roku začali vychádzať na pokračovanie v novinách „rozprávania" tohto drobného maďarského človeka, ktoré vyšli potom knižne o tri roky neskôr, roku 1935. Šťastný človek má osobitné postavenie v maďarskej literatúre i v tvorbe Móriczovej. Je najľudovejším z jeho románov. V románe ako v zrkadle je celá stará maďarská dedina spred prvej svetovej vojny. Dedina nie bez idyly a čara, ale pritom dedina ostro sociálne videná a vyhranená. Čarovné kapitoly z hrdinovho detstva, chlapčenstva a junošstva dýchajú na nás dačím, čo nám mocne pripomína prózy Kukučínove, Tajovského a Timravine. Niet tu tmavých naturalistických farieb, všetko plynie zdanlivo pokojne a nerušene, prepletené príhodami veselými i smutnými a preteplené hlasom rozprávačovým — vyrovnaným, nevzrušeným hlasom človeka, čo veľa vytrpel a pozná cenu života. Radosti a žiale dedinského chudobného chlapčaťa, jeho hrdé, nespútané mládenčenie podané je tu tak sýto, básnicky presvedčivo a pútavo, že podobných strhujúcich stránok nie je veľa v svetovej literatúre. V celom texte románu zvučí pritom základný podtón, clivý a nostalgický. Je to smútok starého, zrobeného človeka, ktorý si síce našiel šťastie osobné, no uvedomuje si, že v spoločenstve vtedajšieho maďarského sveta je jeho život, jeho práca čímsi nepotrebným, zbytočným, márnym. V závere románu vyčíta autor hrdinovi, že sa nestal „hrdinom". Rozumejme: hrdinom sociálnym, človekom, čo by si bol šiel inak vydobyť svoje šťastie, dôstojný ľudský život. Štastný človek má pritom i svoju zvláštnosť literárnu: celý je napísaný v nárečí. Prekladateľka usilovala sa riešiť tento problém jemnou štylizáciou niektorých lexikálnych a tvaroslovných zvláštností nášho nárečia novohradského. Nakoľko sa jej to podarilo, posúdi čitateľ sám. Jedného dňa roku 1932 navštívil v redakcii Pesti Napló spisovateľa starší sedliak. Boli si rodina, a vysvitlo, že zrobený gazda spoza Tisy, unavený životom, neprišiel na zvyčajnú návštevu. Prišiel mu …vyrozprávať celý svoj život a požiadať ho, aby o ňom napísal „pekný román". Tým človekom bol György Joó, hrdina Šťastného človeka. Ešte toho istého roku začali vychádzať na pokračovanie v novinách „rozprávania" tohto drobného maďarského človeka, ktoré vyšli potom knižne o tri roky neskôr, roku 1935. Šťastný človek má osobitné postavenie v maďarskej literatúre i v tvorbe Móriczovej. Je najľudovejším z jeho románov. V románe ako v zrkadle je celá stará maďarská dedina spred prvej svetovej vojny. Dedina nie bez idyly a čara, ale pritom dedina ostro sociálne videná a vyhranená. Čarovné kapitoly z hrdinovho detstva, chlapčenstva a junošstva dýchajú na nás dačím, čo nám mocne pripomína prózy Kukučínove, Tajovského a Timravine. Niet tu tmavých naturalistických farieb, všetko plynie zdanlivo pokojne a nerušene, prepletené príhodami veselými i smutnými a preteplené hlasom rozprávačovým — vyrovnaným, nevzrušeným hlasom človeka, čo veľa vytrpel a pozná cenu života. Radosti a žiale dedinského chudobného chlapčaťa, jeho hrdé, nespútané mládenčenie podané je tu tak sýto, básnicky presvedčivo a pútavo, že podobných strhujúcich stránok nie je veľa v svetovej literatúre. V celom texte románu zvučí pritom základný podtón, clivý a nostalgický. Je to smútok starého, zrobeného človeka, ktorý si síce našiel šťastie osobné, no uvedomuje si, že v spoločenstve vtedajšieho maďarského sveta je jeho život, jeho práca čímsi nepotrebným, zbytočným, márnym. V závere románu vyčíta autor hrdinovi, že sa nestal „hrdinom". Rozumejme: hrdinom sociálnym, človekom, čo by si bol šiel inak vydobyť svoje šťastie, dôstojný ľudský život. Štastný človek má pritom i svoju zvláštnosť literárnu: celý je napísaný v nárečí. Prekladateľka usilovala sa riešiť tento problém jemnou štylizáciou niektorých lexikálnych a tvaroslovných zvláštností nášho nárečia novohradského. Nakoľko sa jej to podarilo, posúdi čitateľ sám.

Stav

Dobrý

oděrky na okraji obálky

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	374
Jazyk:	slovensky
Edice:	Spoločnosť priateľov krásnych kníh
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	30. 5. 2024 12:39
Číslo položky:	857947

O autorovi

Zsigmond Móricz

Studoval teologii,práva,filozofii a současně neustále stoupal jeho spisovatelský věhlas.Podstatnými rysy Móriczova vypravěčského umění i nazírání je souvztažnost biologických a sociálních motivů jako projevů životní síly,jeho epická vyprávění jsou protkána lyrickými emocemi i dramatickým napětím.Řada jeho děl zachycuje tragicky marnou vzpouru výjimečného jedince proti netečnému prostředí.

Více od autora