Simon Vestdijk
Piata pečať : Román zo Španielska z čias inkvizície

1961 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Simon Vestdijk, holandský lekár a spisovateľ, hudobný kritik a esejista, prenikol svojimi dielami aj za hranice svojej vlasti. Ťažisko jeho tvorby je v tridsiatych a štyridsiatych rokoch nášho storočia, obsahom tejto tvorby sú spomienky z mladosti, poznačené problémami rušných aj zmätených čias, a pohľadov do históri…e. Ako prozaik vyniká najmä silnou fantáziou, oživujúcou deje a dejiny, kompozičným talentom, majstrovstvom prostého slova a realistickým pohľadom.
Fantastičnosť a historický zmysel pre realitu a pravdu sa snúbia aj vo Vestdijkovom najrozsiahlejšom historickom románe "Piata pečať" , v ktorom zachytáva vrcholné obdobie El Grecovej maliarskej činnosti a na pozadí jeho zápasu o nový výraz v umení, vášnivejší a bojovnejší, kreslí obraz pohnutého šestnásteho storočia v Španielsku. A tento obraz je pochmúrny. Chmúrne sú farby a ťahy, kresliace väzenia a kacírske súdy, pokrytectvo a intrigy na kráľovskom dvore, ovládanom mníchmi, hrôzy inkvizičných súdov a pekelnej tyranie feudálneho absolutizmu, ktoré krivili charaktery a robili z ľudí démonov alebo náboženských fanatikov. El Greco, maliar a človek, ktorý prišiel do tohto ponurého prostredia zo slnečného Grécka, z Kréty, prediera sa cez túto húštinu obludného života, najmrzkejšie a najúbohejšie ľudské typy povyšuje na modely svätých, aby tak vrhol kráľovi do tváre pomstu a súčasne pomstu celému inkvizíciou znetvorenému španielskemu svetu. Čoraz hlbšie do toledského podzemia uniká pred hrôzami, ktoré vykonáva a posväcuje inkvizícia, čoraz ďalej od jej chlipného, ľstivého, zákerného, násilného a bezohľadného predstaviteľa, inkvizítora dona Pedra, do bezpečia vlastného vnútra, do ktorého dopadá jediné jasné svetlo — pokoj a rozvaha, pevnosť a charakter oddanej ženy Gerónimy. Musel prejsť hroznou kalváriou sklamaní a zrád, zapochybovať aj o svojom umeleckom úsilí, aby napokon došiel k záveru, že nepatrí do tohto sveta, že sa z neho vylučuje a ostáva ostrovanom, Grékom, Kréťanom. O tomto jeho zápase svedčia jeho obrazy a Vestdijkov román nám v nejednom bode pomáha chápať ich zmysel a zámer. Simon Vestdijk, holandský lekár a spisovateľ, hudobný kritik a esejista, prenikol svojimi dielami aj za hranice svojej vlasti. Ťažisko jeho tvorby je v tridsiatych a štyridsiatych rokoch nášho storoč…ia, obsahom tejto tvorby sú spomienky z mladosti, poznačené problémami rušných aj zmätených čias, a pohľadov do histórie. Ako prozaik vyniká najmä silnou fantáziou, oživujúcou deje a dejiny, kompozičným talentom, majstrovstvom prostého slova a realistickým pohľadom.
Fantastičnosť a historický zmysel pre realitu a pravdu sa snúbia aj vo Vestdijkovom najrozsiahlejšom historickom románe "Piata pečať" , v ktorom zachytáva vrcholné obdobie El Grecovej maliarskej činnosti a na pozadí jeho zápasu o nový výraz v umení, vášnivejší a bojovnejší, kreslí obraz pohnutého šestnásteho storočia v Španielsku. A tento obraz je pochmúrny. Chmúrne sú farby a ťahy, kresliace väzenia a kacírske súdy, pokrytectvo a intrigy na kráľovskom dvore, ovládanom mníchmi, hrôzy inkvizičných súdov a pekelnej tyranie feudálneho absolutizmu, ktoré krivili charaktery a robili z ľudí démonov alebo náboženských fanatikov. El Greco, maliar a človek, ktorý prišiel do tohto ponurého prostredia zo slnečného Grécka, z Kréty, prediera sa cez túto húštinu obludného života, najmrzkejšie a najúbohejšie ľudské typy povyšuje na modely svätých, aby tak vrhol kráľovi do tváre pomstu a súčasne pomstu celému inkvizíciou znetvorenému španielskemu svetu. Čoraz hlbšie do toledského podzemia uniká pred hrôzami, ktoré vykonáva a posväcuje inkvizícia, čoraz ďalej od jej chlipného, ľstivého, zákerného, násilného a bezohľadného predstaviteľa, inkvizítora dona Pedra, do bezpečia vlastného vnútra, do ktorého dopadá jediné jasné svetlo — pokoj a rozvaha, pevnosť a charakter oddanej ženy Gerónimy. Musel prejsť hroznou kalváriou sklamaní a zrád, zapochybovať aj o svojom umeleckom úsilí, aby napokon došiel k záveru, že nepatrí do tohto sveta, že sa z neho vylučuje a ostáva ostrovanom, Grékom, Kréťanom. O tomto jeho zápase svedčia jeho obrazy a Vestdijkov román nám v nejednom bode pomáha chápať ich zmysel a zámer.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	395
Jazyk:	slovensky
Edice:	147. svazek ed. 147. svazek ed. Spoločnosť priateľov krásnych kníh, SPKK
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	25. 7. 2024 15:28
Číslo položky:	921159

O autorovi

Simon Vestdijk

Simon Vestdijk byl nizozemský spisovatel, překladatel a publicista. Používal také pseudonymy Petit Moune a S. Tascorli. Pocházel z učitelské rodiny. Vystudoval medicínu na Amsterdamské univerzitě, po krátké praxi lodního lékaře v Nizozemské východní Indii se od roku 1932 věnoval pouze psaní. Spolupracoval s časopisy De Vrije Bladen, Groot Nederland a Forum. Od roku 1939 žil v městečku Doorn. Za druhé světové války byl jedním z nizozemských intelektuálů, které němečtí okupanti internovali v Sint-Michielsgestel. Ve svých prózách přinášel ironický obraz nizozemské měšťácké společnosti, vycházel z psychoanalýzy a vypravěčských postupů Franze Kafky a Jamese Joyce. Hlavním hrdinou je často autobiografická postava Antona Wachtera. Vydal více než 200 knih, z toho 52 románů, vedle beletrie se věnoval také esejistice a hudební kritice, zajímal se o psychologii a metafyziku. Do češtiny byly přeloženy jeho historické romány El Greco, malíř absolutna a Puritáni a piráti. Podle jeho předlohy natočila v roce 1998 Dana Nechusthanová film Strážci slonoviny. V roce 1955 získal Cenu Constantijna Huygense. Patnáctkrát byl nominován na Nobelovu cenu za literaturu. Adriaan Roland Holst o něm prohlásil: „Simon Vestdijk píše rychleji, než Bůh stačí číst.“

Více od autora