Anton Habovštiak
Oravské chodníčky

1985 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Spisovateľ a jazykovedec Anton Habovštiak už dávnejšie uverejňoval v novinách a časopisoch eseje o rodnej Orave. Vzbudzoval pozornosť sústredeným opisom oravskej dediny starých čias, keď väčšina domov bola ešte drevená, a to aj v rokoch po prvej svetovej vojne. Rýchlo sa zmenila dedina najmä po roku 1945. Zmenili sa ni…elen drevené domy na murované, ale zmenil sa i spôsob života, ľudia, mentalita, zvyky, pričom sa zabúda na mnohé obyčaje, príslovia, výrazy, slová, ktoré sú cennou súčasťou národnej kultúry.
V knižke Oravské chodníčky Anton Habovštiak nadväzuje na svoje eseje a črty, rekonštruuje hmotnú i duchovnú kultúru svojej rodnej dediny Krivej na Orave. Cez autorovu Krivú však ožívajú pred nami mnohé iné dediny na Orave i inde na Slovensku. Čitateľ sa napríklad dozvie, čo všetko bolo ukryté v materinej truhle, ako vyzeral niekdajší jarmok, ako sa kopali studne, čo všetko sa na oravskej dedine jedlo, no i to, ako ťažko sa chodilo po oravských cestách a chodníkoch koscom, drevorubačom či pastierom.
Habovštiakove eseje sú plné zaujímavých etnografických a iných faktov, ktoré sú ústrojne uložené do rozprávania spomienkového rázu. V tomto spomienkovom rozprávaní cítime popri jasnom pohľade vedca jeho blízky osobný vzťah k niekdajším reáliám, k rodnej Orave. Spisovateľ a jazykovedec Anton Habovštiak už dávnejšie uverejňoval v novinách a časopisoch eseje o rodnej Orave. Vzbudzoval pozornosť sústredeným opisom oravskej dediny starých čias, keď väčšina domov… bola ešte drevená, a to aj v rokoch po prvej svetovej vojne. Rýchlo sa zmenila dedina najmä po roku 1945. Zmenili sa nielen drevené domy na murované, ale zmenil sa i spôsob života, ľudia, mentalita, zvyky, pričom sa zabúda na mnohé obyčaje, príslovia, výrazy, slová, ktoré sú cennou súčasťou národnej kultúry.
V knižke Oravské chodníčky Anton Habovštiak nadväzuje na svoje eseje a črty, rekonštruuje hmotnú i duchovnú kultúru svojej rodnej dediny Krivej na Orave. Cez autorovu Krivú však ožívajú pred nami mnohé iné dediny na Orave i inde na Slovensku. Čitateľ sa napríklad dozvie, čo všetko bolo ukryté v materinej truhle, ako vyzeral niekdajší jarmok, ako sa kopali studne, čo všetko sa na oravskej dedine jedlo, no i to, ako ťažko sa chodilo po oravských cestách a chodníkoch koscom, drevorubačom či pastierom.
Habovštiakove eseje sú plné zaujímavých etnografických a iných faktov, ktoré sú ústrojne uložené do rozprávania spomienkového rázu. V tomto spomienkovom rozprávaní cítime popri jasnom pohľade vedca jeho blízky osobný vzťah k niekdajším reáliám, k rodnej Orave.

Stav

Dobrý

lehce opotřebená obálka

Skladem pro e-shop Odešleme do 14. 7. 2026

O knize

Stav:	Dobrý, lehce opotřebená obálka
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	312
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Martin Kellenberger
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	6. 6. 2026 13:35
Číslo položky:	1784037

O autorovi

Anton Habovštiak

Anton Habovštiak sa narodil v roľníckej rodine. Inšpirovaný prostredím, začal si zapisovať nárečové texty z oravskej oblasti, ktoré neskôr využil a uplatnil vo svojom bádateľskom a tvorivom živote. Svoju prvú štúdiu venoval svojmu rodnému kraju. Celý život zasvätil vedeckej práci v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra - predovšetkým výskumu slovenských nárečí, predovšetkým oravských, a to najmä s uplatnením metód jazykového zemepisu. Venoval sa aj otázkam spisovného jazyka, štylistike, onomastike, lexikologickej a lexikografickej problematike, ale aj umeleckej literárnej tvorbe a literatúre faktu. Zaoberal sa aj výskumom slovnej zásoby slovenských a slovanských nárečí. Dlhé roky aktívne pracoval v lexikálnej sekcii. Ako autor riešil teoretické i praktické problémy lexikálnej a sémantickej diferenciácie jazykov skúmaného areálu zo širšieho slavistického hľadiska. Využil materiál získaný pomocou atlasového dotazníka na rozsiahlom slovanskom území a pripravil sériu príspevkov, ktoré potom publikoval v domácich i zahraničných periodikách, príležitostných zborníkoch a knižných vydaniach. Počas dialektologických terénnych výskumov venoval pozornosť aj ľudovej slovesnosti. Na základe získaných ľudových motívov napísal viacero zbierok rozprávok a povestí, v ktorých bohato využil hlbokú studnicu nárečovej lexiky, frazeológie a syntaxe i pozitívne etické posolstvo ústne tradovaných príbehov. Čitatelia mu neraz adresovali otázku, ako vraj súvisí vedecké poznávanie s fenoménom fantázie, čo tak veľmi charakterizuje slovesný útvar, akým je rozprávka. Venoval sa aj tvorbe literatúry pre mládež. Ako člen autorského kolektívu Slovníka slovenských nárečí I mal možnosť samostatne rozvinúť svoju lexikografickú prax. Zúročil ju najmä pri príprave troch dielov edície krátkych slovníkov slovenských nárečí. Neustále bol aktívny v besedovaní, oponovaní a popularizovan...

Více od autora