Ľudmila Podjavorinská
Medový hrníček

1985 | Nakladatelství Albatros

Výbor z básniček Ľudmily Podjavorinské přináší českým dětem humorné, srdečné verše z nejdůvěrnějšího světa malého dítěte: básničky o dětských hrách a hračkách, jako jsou panenka a medvídek, veršované pohádky o nejznámějších zvířátkách, o pejskovi, kočce, žabce, o tom, jak šla sova tancovat a jak zvířátka chodila do ško…ly.
Básničky Ľ. Podjavorinské jsou na Slovensku velmi oblíbené a jistě se budou líbit i českým dětem. Výbor z básniček Ľudmily Podjavorinské přináší českým dětem humorné, srdečné verše z nejdůvěrnějšího světa malého dítěte: básničky o dětských hrách a hračkách, jako jsou panenka a medvídek, veršované …pohádky o nejznámějších zvířátkách, o pejskovi, kočce, žabce, o tom, jak šla sova tancovat a jak zvířátka chodila do školy.
Básničky Ľ. Podjavorinské jsou na Slovensku velmi oblíbené a jistě se budou líbit i českým dětem.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná
Počet stran:	52
Jazyk:	česky
Ilustrátor:	Eugénia Lehotská
Překladatel:	Jindřich Hilčr
Vydání:	2. vyd.
Vydáno v:	Praha
Vystaveno:	25. 3. 2026 18:42
Číslo položky:	1673615

O autorovi

Ľudmila Podjavorinská

spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti * 26.04.1872 Horné Bzince † 02.03.1951 Nové Mesto nad Váhom Životopis: Ľudmila Riznerová-Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. Ľudmila sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej v Horných Bzinciach , dedinke pod Veľkou Javorinou. Dostalo sa jej len základného vzdelania, a to u svojho otca v ľudovej škole. Ako dvanásťročná mala prečítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu, z českých autorov boli jej obľúbencami Božena Němcová, Karolína Světlá a Alois Jirásek. Na sklonku života sa venovala prekladom diel ruských a juhoslovanských básnikov. Veľkými podporovateľmi a zároveň kritikmi boli jej strýko Ľudovít V. Rizner, vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ, ako aj miestny evanjelický farár a literárne rozhľadený vzdelanec Ján Pravoslav Leško. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Vtedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách, o rok neskôr to bola črta Na Štedrý večer. Pod svoje práce sa podpisovala rôznymi pseudonymami - Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila, Teta Ľudmila Podjavorinská. Publikovala v peštianskych Slovenských novinách a v promaďarsky orientovanom časopise Vlasť a svet , no do literárnych Slovenských pohľadov si svoje práce posielať netrúfala. Zmenilo sa to v roku 1892, kedy začala svoje príspevky posielať nielen do Slovenských pohľadov, ale aj do martinských Národných novín. Vyspelosťou básní v jej prvotine Z vesny života ju kritika uznala prvou sloven...

Více od autora