Aleksandr Isajevič Solženicyn
Matrionina chalupa

1966 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Prešli iba tri roky odvtedy, ako do literatúry vstúpil štyridsaťročný učiteľ matematiky a fyziky Alexander Solženicyn. Dnes už – napriek všetkým neprajníckym predpovediam – len konštatujeme, že tieto roky v súčasnej sovietskej literatúre sa nesú v znamení jeho tvorby. Nielen témou, dovtedy nevídanou – tá sa môže nepres…tajným obmieňaním a rozdrobovaním napokon i zbagatelizovať. Solženicyn je prelomovým zjavom – a bude to čoraz zrejmejšie – i pre samotnú literatúru; vytýči jej orientačné body, ktoré ju posúvajú do kontaktu s vrcholkami modernej svetovej prózy. Solženicyn prináša do literatúry celkom nový pohľad na korelácie jednotlivca a okolia, v ktorom sa pohybuje, nevšedným spôsobom študuje svet nášho súčasníka, svet plný závratných hĺbok, paradoxov, smútku, tragiky, ale i úsilia a viery, a nachádza pre to všetko výrazové prostriedky originálne a na začiatočníka priam zázračne vyzreté, vyvážené. A je zaujímavé a poučné, že práve toto umenie – mimochodom, má obrovskú publicitu i na Západe – je výsostne ruské, čím chceme povedať, že je okrem iného a predovšetkým ľudové a konštruktívne.
Čitateľ má pred sebou všetko, čo doteraz Solženicyn uverejnil. Bude mať i príležitosť sledovať, ako sa s týmto náročným spisovateľom umelecky vyrovnávajú slovenskí prekladatelia.

Vydanie druhé. Prešli iba tri roky odvtedy, ako do literatúry vstúpil štyridsaťročný učiteľ matematiky a fyziky Alexander Solženicyn. Dnes už – napriek všetkým neprajníckym predpovediam – len konštatujeme, že tieto …roky v súčasnej sovietskej literatúre sa nesú v znamení jeho tvorby. Nielen témou, dovtedy nevídanou – tá sa môže neprestajným obmieňaním a rozdrobovaním napokon i zbagatelizovať. Solženicyn je prelomovým zjavom – a bude to čoraz zrejmejšie – i pre samotnú literatúru; vytýči jej orientačné body, ktoré ju posúvajú do kontaktu s vrcholkami modernej svetovej prózy. Solženicyn prináša do literatúry celkom nový pohľad na korelácie jednotlivca a okolia, v ktorom sa pohybuje, nevšedným spôsobom študuje svet nášho súčasníka, svet plný závratných hĺbok, paradoxov, smútku, tragiky, ale i úsilia a viery, a nachádza pre to všetko výrazové prostriedky originálne a na začiatočníka priam zázračne vyzreté, vyvážené. A je zaujímavé a poučné, že práve toto umenie – mimochodom, má obrovskú publicitu i na Západe – je výsostne ruské, čím chceme povedať, že je okrem iného a predovšetkým ľudové a konštruktívne.
Čitateľ má pred sebou všetko, čo doteraz Solženicyn uverejnil. Bude mať i príležitosť sledovať, ako sa s týmto náročným spisovateľom umelecky vyrovnávajú slovenskí prekladatelia.

Vydanie druhé.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	270
Jazyk:	slovensky
Překladatel:	Zora Jesenská, Ján Ferenčík, Viera Hegerová
Edice:	193. svazek ed. 193. svazek ed. Spoločnosť priateľov krásnych kníh
Vydání:	Vydanie druhé
Vydáno v:	V Bratislave
Vystaveno:	4. 2. 2026 14:15
Číslo položky:	1601227

O autorovi

Aleksandr Isajevič Solženicyn

Po střední škole začal studovat na dvou fakultách rostovské univerzity , po začátku druhé světové války se však dobrovolně přihlásil do armády a poté odešel bojovat na frontu . Za kritiku J. V. Stalina v dopise svému příteli byl zatčen a odeslán do trestného tábora, v různých táborech pak strávil celkem osm let. Propuštěn byl roku 1953 a v letech 1953–1956 byl ve vyhnanství v Kazachstánu. Po rehabilitaci v roce 1957 se vrátil do středního Ruska a pracoval jako učitel. V roce 1968 byl vyloučen ze Svazu spisovatelů. Roku 1970 byl Andrejem Dmitrijevičem Sacharovem navržen na Nobelovu cenu za literaturu, která mu byla udělena, ale on si ji nevyzvedl z obavy, že by ho sovětské úřady nepustily zpět do země. Poté, co na Západě vyšlo jeho nejslavnější dílo Souostroví Gulag, byl však v roce 1974 stejně zbaven občanství a násilně vypovězen ze země. Odjel nejprve do západního Německa, později se usadil v USA. V roce 1983 obdržel Templetonovu cenu. Do Ruska se vrátil v roce 1994. Roku 1997 byl zvolen řádným členem Ruské akademie věd. Zemřel 3. srpna 2008 v Moskvě na srdeční infarkt.

Více od autora