Karel Plicka
Levoča : klenotnica umeleckých pamiatok

1985 | Nakladatelství Osveta

Národný umelec Karol Plicka je známy tým, že vášnivo miluje všetko, čo je krásne, harmonické a prosté. Preto tak priľnul k hudbe, ktorej ostal verný po celý život. No už v mladosti stretol aj ďalšiu zo svojich veľkých lások — fotografiu. Práve tieto dve „lásky“ predurčili Plickov blízky vzťah k Slovensku. S fotografick…ou a filmovou kamerou na pleciach ho prešiel krížom-krážom a zachytával jeho prekrásnu prírodu, jeho prostý, ale statočný ľud s očarujúcim a vzácnym umením, všímal si jeho kroje a podrobne si zapisoval jeho piesne, rozprávky, zvyky a obyčaje.

A ešte jedna vec ho na Slovensku očarila — bohatstvo kultúrnych a umeleckých pamiatok. Našiel ich všade, ale predovšetkým v kraji pod Vysokými Tatrami — na Spiši. Svoj hold Spišu vzdal samostatnou knihou, ktorej dve vydania sa rýchlo rozobrali. Ostala ešte historická metropola Spiša Levoča. Mesto s množstvom hodnotných historických a kultúrnych pamiatok. Mesto, do ktorého sa vždy rád vracal. Mesto, v ktorom našiel dielo nášho najväčšieho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče.

Majster Plicka Levoču nielen obdivoval, ale využívajúc hru svetla a tieňa, citlivo zvečnil jej krásy a hodnoty, aby sa o svoje zážitky mohol podeliť aj s inými. Táto kniha je teda intímnym vyznaním lásky a obdivu Karola Plicku k našej kultúrnej minulosti, ktorú tu symbolizuje Levoča.

Levoča, aj keď je mestskou pamiatkovou rezerváciou, je mesto živé. Neprestajne sa mení, obnovuje svoje pamiatky. Reštaurátori objavujú pod omietkami historických domov mnoho dokladov umeleckého majstrovstva stredovekého človeka. Lenže aj potreby súčasného života menia Levoču. Vyrástli nové sídliská, postavili sa nové školy a továrne, vznikli nové umelecké diela. Zlepšuje sa životné prostredie pre občanov i návštevníkov. Majster Plicka videl aj tento vývoj a obdivoval ho. Pravda, tému fotograficky spracovával počas niekoľkých desaťročí. Levoču zachytával takú, akú ju videl a prežíval. Fotografoval v nej to, čo považoval za unikátne a neopakovateľné. Preto v tejto knihe nehľadajme ani celú, ani len dnešnú Levoču. Takú ju možno vidieť v prácach iných autorov. Táto kniha nám ukazuje takú Levoču, aká je Plickovmu umeleckému cíteniu najbližšie. A v tom je - i kniha Levoča - jedinečná a nenapodobiteľná. Národný umelec Karol Plicka je známy tým, že vášnivo miluje všetko, čo je krásne, harmonické a prosté. Preto tak priľnul k hudbe, ktorej ostal verný po celý život. No už v mladosti stretol aj ďalšiu z…o svojich veľkých lások — fotografiu. Práve tieto dve „lásky“ predurčili Plickov blízky vzťah k Slovensku. S fotografickou a filmovou kamerou na pleciach ho prešiel krížom-krážom a zachytával jeho prekrásnu prírodu, jeho prostý, ale statočný ľud s očarujúcim a vzácnym umením, všímal si jeho kroje a podrobne si zapisoval jeho piesne, rozprávky, zvyky a obyčaje.

A ešte jedna vec ho na Slovensku očarila — bohatstvo kultúrnych a umeleckých pamiatok. Našiel ich všade, ale predovšetkým v kraji pod Vysokými Tatrami — na Spiši. Svoj hold Spišu vzdal samostatnou knihou, ktorej dve vydania sa rýchlo rozobrali. Ostala ešte historická metropola Spiša Levoča. Mesto s množstvom hodnotných historických a kultúrnych pamiatok. Mesto, do ktorého sa vždy rád vracal. Mesto, v ktorom našiel dielo nášho najväčšieho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče.

Majster Plicka Levoču nielen obdivoval, ale využívajúc hru svetla a tieňa, citlivo zvečnil jej krásy a hodnoty, aby sa o svoje zážitky mohol podeliť aj s inými. Táto kniha je teda intímnym vyznaním lásky a obdivu Karola Plicku k našej kultúrnej minulosti, ktorú tu symbolizuje Levoča.

Levoča, aj keď je mestskou pamiatkovou rezerváciou, je mesto živé. Neprestajne sa mení, obnovuje svoje pamiatky. Reštaurátori objavujú pod omietkami historických domov mnoho dokladov umeleckého majstrovstva stredovekého človeka. Lenže aj potreby súčasného života menia Levoču. Vyrástli nové sídliská, postavili sa nové školy a továrne, vznikli nové umelecké diela. Zlepšuje sa životné prostredie pre občanov i návštevníkov. Majster Plicka videl aj tento vývoj a obdivoval ho. Pravda, tému fotograficky spracovával počas niekoľkých desaťročí. Levoču zachytával takú, akú ju videl a prežíval. Fotografoval v nej to, čo považoval za unikátne a neopakovateľné. Preto v tejto knihe nehľadajme ani celú, ani len dnešnú Levoču. Takú ju možno vidieť v prácach iných autorov. Táto kniha nám ukazuje takú Levoču, aká je Plickovmu umeleckému cíteniu najbližšie. A v tom je - i kniha Levoča - jedinečná a nenapodobiteľná.

Stav

Dobrý

pomačkaná obálka

Skladem pro e-shop Odešleme do 23. 6. 2026

O knize

Stav:	Dobrý, pomačkaná obálka
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	200 nečíslovaných
Jazyk:	slovensky
Vydání:	Vydanie 2.
Vydáno v:	Martin
Vystaveno:	9. 6. 2026 10:11
Číslo položky:	1787499

O autorovi

Karel Plicka

Karel Plicka, též Karol Plicka , byl český a slovenský etnograf, folklorista, sběratel, hudebník, filmový scenárista, režisér i kameraman, fotograf, pedagog a jeden ze zakladatelů Akademie múzických umění. Pocházel z rodiny zámečníka z Vítova u Slaného, který si ve Vídni založil prosperující dílnu. V roce 1900 se početná rodina přestěhovala do České Třebové. Od roku 1904 Karel Plicka začal fotografovat , v roce 1906 pořídil první soubor snímků z dvoutýdenní vlastivědné cesty. Po studiu učitelského ústavu v Hradci Králové působil jako učitel v Úpici. V roce 1914 poprvé navštívil Slovensko. Válku prožil vzhledem k hudebnímu nadání u vojenské hudby ve Vídni. Roku 1918 se stal učitelem v Novém Městě nad Metují, kde založil a řídil komorní a recitační soubor České filharmonie. Od roku 1923 se věnoval sběru lidových písní a dokumentaci lidové kultury ve službách Matice slovenské. V letech 1924–1928 studoval na univerzitě v Bratislavě národopis a hudební vědy. Původní folkloristické a etnografické dokumenty přerostly v osobité doklady vysoké estetické hodnoty ve směru lyrické stylizace a poetizace obrazu. Část snímků vyšla jako Pohľadnice Národopisného odboru Matice slov v návaznosti na starší projekt Pavola Socháně. Komplexnější typ dokumentace představoval film, kterým se Plicka zabýval od jara 1926. Jeho první filmové poetické dokumenty získal domácí i mezinárodní ocenění v Benátkách). Mistrovským dílem se stal film Zem spieva , během jehož natáčení se připravovala i fotografická vyznání krásám krajiny v kulturně historickém kontextu. Některé filmové a fotografické obrazy z knihy Slovensko jsou tematicky totožné. V letech 1937–1939 působil na filmovém oboru Školy umeleckých remesiel v Bratislavě. Mezi lety 1939–1945 pracoval ve Státním f...

Více od autora