Jozef Nižnánsky
Lásky Žofie Bosniakovej

1971 | Nakladatelství Tatran

Jožo Nižnánsky vo svojom románe Lásky Žofie Bosniakovej uvádza nás na začiatok XVII. storočia. Oboznamuje čitateľa s mnohými významnými historickými osobami, najmä so Žofiou Bosniakovou, jej manželom Fraňom Vešelínom i jeho druhou ženou Máriou Széchyčkou, ktorú básnici ospevujú ako Muránsku Venušu. Spisovateľ v románe,… ktorý po prvý raz vychádza knižne, oživuje v rámci pútavého deja, oplývajúceho ľúbostnými zápletkami i politickými intrigami, zaujímavý úsek minulosti Slovenska. Na zrúcaninách Strečna, Muránskeho a Fiľakovského hradu neúprosný zub času dokonáva svoje dielo, no v románe Joža Nižnánskeho sa tieto hrady vynárajú v plnej sláve.

Jožo Nižnánsky v tomto románe prvý prozaicky spracoval historickú tému, ktorá predtým svojou mravnou hĺbkou a dojímavosťou zaujala a inšpirovala aj Hviezdoslava k vytvoreniu úchvatného eposu a F. R. Osvalda k napísaniu balady o Žofii Bosniakovej. Hviezdoslav básnicky spracúva bolesť, ktorá vznikla z citovej lásky hlavnej hrdinky, no autor nášho románu rozoberá všetky jej lásky a celú dobu v jej rozmarnej kráse, búrlivej samopaši, romantike, takže sa v diele odráža ako skvelý kontrast jemná duša a čistý človek, akým bola Žofia Bosniaková. Nižnánskemu sa plne vydarili aj epizodické postavy , pri ktorých sa zaskvel jeho zmysel pre humor a romantickú perokresbu.

Historicko-dobrodružný román Joža Nižnánskeho „Lásky Žofie Bosniakovej“ je ďalším pozitívnym výsledkom autorovho cieľavedomého a chvályhodného úsilia vyčariť z našej bohatej minulosti všetky deje, ktoré si zaslúžia pozornosť potomkov. Jožo Nižnánsky vo svojom románe Lásky Žofie Bosniakovej uvádza nás na začiatok XVII. storočia. Oboznamuje čitateľa s mnohými významnými historickými osobami, najmä so Žofiou Bosniakovou, jej manželom …Fraňom Vešelínom i jeho druhou ženou Máriou Széchyčkou, ktorú básnici ospevujú ako Muránsku Venušu. Spisovateľ v románe, ktorý po prvý raz vychádza knižne, oživuje v rámci pútavého deja, oplývajúceho ľúbostnými zápletkami i politickými intrigami, zaujímavý úsek minulosti Slovenska. Na zrúcaninách Strečna, Muránskeho a Fiľakovského hradu neúprosný zub času dokonáva svoje dielo, no v románe Joža Nižnánskeho sa tieto hrady vynárajú v plnej sláve.

Jožo Nižnánsky v tomto románe prvý prozaicky spracoval historickú tému, ktorá predtým svojou mravnou hĺbkou a dojímavosťou zaujala a inšpirovala aj Hviezdoslava k vytvoreniu úchvatného eposu a F. R. Osvalda k napísaniu balady o Žofii Bosniakovej. Hviezdoslav básnicky spracúva bolesť, ktorá vznikla z citovej lásky hlavnej hrdinky, no autor nášho románu rozoberá všetky jej lásky a celú dobu v jej rozmarnej kráse, búrlivej samopaši, romantike, takže sa v diele odráža ako skvelý kontrast jemná duša a čistý človek, akým bola Žofia Bosniaková. Nižnánskemu sa plne vydarili aj epizodické postavy , pri ktorých sa zaskvel jeho zmysel pre humor a romantickú perokresbu.

Historicko-dobrodružný román Joža Nižnánskeho „Lásky Žofie Bosniakovej“ je ďalším pozitívnym výsledkom autorovho cieľavedomého a chvályhodného úsilia vyčariť z našej bohatej minulosti všetky deje, ktoré si zaslúžia pozornosť potomkov.

Stav

Dobrý

neautorský podpis

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý, neautorský podpis
Vazba:	pevná
Počet stran:	371
Jazyk:	slovensky
Edice:	31. svazek ed. 31. svazek ed. Meteor
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	26. 3. 2024 11:38
Číslo položky:	802841

O autorovi

Jozef Nižnánsky

Jožo Nižnánsky byl slovenský básník, spisovatel-prozaik, publicista a překladatel, autor populárních historických románů a pověstí. Pocházel z nemajetné rodiny, jeho otec byl železniční dozorce. Základní školu navštěvoval v Brestovanech, Zavaru a v Satu Mare , gymnázium potom ve Svätém Juru a v Trnavě. Po maturitě se zapsal na práva, která však nedokončil, neboť dal z finančních důvodů přednost novinářské praxi. Od roku 1923 se tak stal novinářem z povolání. Mezi lety 1924 a 1938 byl redaktorem deníku agrární strany Slovenská politika, kde uveřejnil většinu svých románů na pokračování. Postupně redigoval časopisy Nový svet , časopisy Demokratické strany Čas v obrazoch a Demokratický týždenník , Život v obrazoch a jiné. V letech 1949 – 1951 pracoval jako redaktor ve Vydavatelství ROH, v letech 1950-1954 pracoval ve vydavatelství Obroda, od roku 1952 byl také redaktorem Světa socialismu, později Slovenského nakladatelství dětské knihy a do roku 1957, kdy odešel do důchodu, ve slovenském vydavatelství Mladé letá. Od této doby se věnoval překladatelské činnosti a přeložil: více než 20 děl z ruštiny němčina maďarština francouzština

Více od autora